Čítala som si knižku Gösta Berling švédskej spisovateľky Selmy Lagerlöfovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru (1909).  Je to pozoruhodný román, tok príbehov, pretekajúcich krajinou. Jednou z osobitých postáv je gavalier Löwenborg. Zvláštny v tom, že si dal vyhotoviť drevenú dosku s namaľovanou klaviatúrou a na nej si hráva Beethovenove sonáty, ktoré vie naspamäť. Symbolicky povedané, žije v paralelnom svete. Je to potreba jeho introvertnej povahy? Chce si oddýchnuť? Alebo je to prejav tvorivosti, schopnosť žiť si vo fantazijnom svete? Presvedčíme sa. V kľúčovom okamihu, keď si má zahrať na skutočnom krídle a povzbudiť prítomných v dosť ťaživej situácii, akokoľvek to chce, nedokáže to. Nakoniec predsa len musí odísť od krídla k doske a veriť, že imaginatívna hudba urobí to isté (s. 239 – 240). Trápenie paralelných životov. Toto, samozrejme, nie je knižka pre deti. Navyše, u detí je to inak. Fantazijný rozmer života im pomáha budovať väzbu realitou. Samozrejme, ten rýdzi, nekontaminovaný fantazijný svet. Nuž a kvalitná kniha pomáha dieťaťu v tom, že sa naučí vnímať zdravú hranicu medzi realitou a paralelným svetom. Má šancu stať sa v živote silným jedincom a pritom vnímavým človekom.

Timotea Vráblová